Veľmi osobný. Miša poznám skoro 20 rokov. Skvelý športovec, ale hlavne človek. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Nemohol vstať z postele. Dodnes je v bdelej kóme. Jeho rodina bojuje aj za neho. Bez otca sa žije ťažko, robia čo môžu. Sami to už však neutiahnu. Veď to poznáte, všetko niečo stojí. A pri takejto liečbe obvzlášť. V živote mi Mišo veľakrát pomohol. Rád som chodil do jeho predajne na Dolnej. Máme od neho doma boxovacie vrece, pri ktorom si odburávam stres. Moje deti majú od neho v izbe rebrinu s hrazdou. Vždy tam vidím aj trošku z neho. Keď ju montoval, sadla tam hádam na milimeter presne. Nikto by to tak nedal ako on.